Vatikán (24. júna 2011, RV) Drahí bratia a sestry,
Slávnosť
Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi je neoddeliteľná od Zeleného
štvrtku, od svätej omše Večere Pána, počas ktorej sa liturgicky slávi
ustanovenie Eucharistie. Zatiaľ čo večer, na Zelený štvrtok, ožíva
tajomstvo Krista, ktorý sa nám dáva v lámanom chlebe a kalichu vína,
dnes, na slávnosť Božieho tela, je to rovnaké tajomstvo vystavené k
adorácii a meditácii Božieho ľudu. Najsvätejšia sviatosť je nesená v
procesii ulicami miest a obcí, aby sa tak ukázalo, že vzkriesený Kristus
kráča uprostred nás a vedie nás do Božieho kráľovstva. To, čo nám Ježíš
daroval v dôvernosti večeradla, dnes otvorene manifestujeme, pretože
láska Kristova nie je vyhradená len pre niektorých, ale je určená
všetkým. Na svätej omši na pamiatku Večere Pána na Zelený štvrtok som
zdôraznil, že v Eucharistii dochádza k premeneniu darov tejto zeme –
chleba a vína – za účelom premeny nášho života a tým tiež premeny sveta.
Dalo by sa povedať, že všetko vychádza zo srdca Krista, ktorý – pri
poslednej večeri, v predvečer svojho utrpenia – vzdal vďaku Bohu a mocou
svojej lásky premenil zmysel smrti, ktorej išiel v ústrety. Práve fakt,
že Sviatosť oltárna prijala meno „Eucharistia“ – „Vďakyvzdanie“
– je vyjadrením toho, že zmena podstaty chleba a vína na telo a krv
Kristovu je plodom daru, v ktorom Kristus dáva seba samého, daru lásky,
ktorý je mocnejší než smrť. Preto je Eucharistia pokrmom života
večného, chlebom života. Zo srdca Kristovho, z jeho „Eucharistickej modlitby“
v predvečer utrpenia vyviera dynamika, ktorá premieňa realitu v ich
kozmických, ľudských i historických dimenziách. Všetko vychádza od Boha,
zo všemohúcnosti jeho Trojjedinej lásky, vtelenej v Kristovi. Tato
láska preniká Kristovo srdce. Preto Kristus dokáže ďakovať Bohu a chváliť ho i tvárou v tvár zrade i násiliu a mení tak veci, osoby i svet.
Túto premenu umožňuje spoločenstvo, ktoré je mocnejšie než rozdelenie, spoločenstvo samotného Boha. Slovo „spoločenstvo“, ktoré prekladáme do taliančiny ako – comunione
– označuje Eucharistiu a zahrňuje v sebe vertikálnu i horizontálnu
dimenziu Kristovho daru. Krásny a veľmi výrečný je potom v taliančine
výraz ricevere la comunione – „prijať spoločenstvo“,
ktorý sa vzťahuje na prijímanie eucharistického pokrmu. Keď totiž
konáme tento úkon, vstupujeme do spoločenstva so životom samotného
Ježiša.
Vráťme sa teraz k samotnej udalosti Ježišovej poslednej večere. K čomu došlo v tej chvíli, keď Ježiš povedal? „Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás. Toto je moja krv, ktorá sa vylieva za vás a za mnohých“.
K čomu dochádza? Ježiš týmto gestom predchádza udalosť na Kalvárii. Z
lásky prijíma akékoľvek utrpenie, mučenie a násilie až dokonca smrti na
kríži a tým že ho takto prijíma, premieňa ho na úkon darovania. Je to
premena, ktorú svet potrebuje, pretože ho vykupuje zvnútra, otvára ho na
dimenzie nebeského kráľovstva. Avšak túto obnovu sveta chce Boh
uskutočňovať stále rovnakou cestou, ktorou išiel Kristus, ba dokonca
cestou, ktorou je on sám. V kresťanstve nie je nič magického. Nie sú tu
skratky, ale všetko postupuje pokornou a trpezlivou logikou pšeničného
zrna, ktoré odumiera, aby dalo život, logikou viery, ktorá prenáša hory
miernou mocou Boha. Preto chce Boh naďalej obnovovať ľudstvo, dejiny a
kozmos týmto reťazcom premien, ktorým je sviatosť Eucharistie.
Premeneným chlebom a vínom, v ktorých je reálne prítomné jeho telo a
krv, nás Kristus premieňa, pripodobňuje nás k sebe, zapája nás do svojho
diela vykúpenia, robí nás schopnými, v milosti Ducha Svätého, žiť podľa jeho vlastnej logiky darovania ako pšeničné zrná, zjednotené s ním a v ňom. Tak sú sadené a zrejú v brázdach dejín jednoty a pokoja, ktoré sú cieľom, ku ktorému smerujeme podľa Božieho plánu.
Bez
ilúzií, bez ideologických utópii kráčame cestami sveta a nesieme v sebe
telo Pána ako Panna Mária pri tajomstve Navštívenia. S pokorným
vedomím, že sme jednoduché pšeničné zrná, máme pevnú istotu, že láska
Božia – vtelená v Kristovi – je silnejšia než zlo, násilie a smrť.
Vieme, že Boh pripravuje pre všetkých ľudí nové nebesia a novú zem, kde
bude kraľovať pokoj a spravodlivosť a vo viere tušíme, že tento nový
svet je našou skutočnou vlasťou. Aj dnes večer sa pri západe slnka nad
naším milovaným mestom Rímom vydáme na cestu. Je s nami Ježiš,
Eucharistia, Zmŕtvychvstalý, ktorý povedal: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28,20).
Vďaka Pane Ježišu! Vďaka za tvoju vernosť, ktorá udržuje našu nádej. Zostaň s nami, pretože deň sa už schyľuje. „Dobrý Pastier, pravý chlebe, Ježišu, zmiluj sa nad nami; živ nás, bráň nás, doveď nás k večnému dobru, do zeme živých!“ Amen. –pd-
zdroj http://www.radiovaticana.org/slo/articolo.asp?c=499099
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára