Najsvätejšie Srdce Ježišovo
V mesiaci jún sa modlíme: Litánie k Božskému Srdcu.
Ján Pavol II.: Človek roku dvetisíc potrebuje srdce Krista.
"Slávnosť Božského Srdca Ježišovho. Z tohto liturgického sviatku vyžaruje osobitná duchovná intonácia pre celý mesiac jún. Je dôležité, aby si veriaci zachovali citlivosť na posolstvo, ktoré z neho sála. V Kristovom Srdci Božia láska ide v ústrety celému ľudstvu. Je to posolstvo v našich dňoch mimoriadne aktuálne. Aby sme poznali Boha, treba poznať Ježiša a žiť v zosúladení s jeho Srdcom, milovať ako on Boha i blížneho."
V roku 2010 pripadá táto slávnosť na 11. júna.
"Slávnosť Božského Srdca Ježišovho. Z tohto liturgického sviatku vyžaruje osobitná duchovná intonácia pre celý mesiac jún. Je dôležité, aby si veriaci zachovali citlivosť na posolstvo, ktoré z neho sála. V Kristovom Srdci Božia láska ide v ústrety celému ľudstvu. Je to posolstvo v našich dňoch mimoriadne aktuálne. Aby sme poznali Boha, treba poznať Ježiša a žiť v zosúladení s jeho Srdcom, milovať ako on Boha i blížneho."
V roku 2010 pripadá táto slávnosť na 11. júna.
Úcta k Ježišovmu Srdcu vyplýva z úcty k trpiacemu
Ježišovi na kríži a z úcty k Eucharistii, v ktorej Pán sprítomňuje svoju
obetu a zároveň je v nej prítomný aj s oslávenými ranami svojho
umučenia. Základy tejto úcty korenia vo Svätom písme: „Jeden z vojakov
mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda“ (Jn 9,34). Veriaci si
od počiatku uctievali Kristovu ľudskú prirodzenosť a najmä jeho rany,
znaky utrpenia za našu spásu. Už svätý Augustín (+430) volá: „Longín
otvoril kopijou Kristov bok a ja som tam našiel bezpečný odpočinok.“
Osobitná úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu sa začala javiť v predgotickorn období, v dvanástom storočí.
Svätý Anzelm (+ 1180), svätý Bernard (+ 1154) hovoria o Spasiteľovom
Srdci už častejšie a slávnostnejšie. Blahoslavený Jozef Hermann okolo
roku 1200 napísal hymnus Summi Regis Cor aveto (Zdrav buď, Srdce Kráľa
najvyššieho). Osobitne si uctievala Ježišovo Srdce svätá Luitgarda (
+1246). Svätá Mechtilda Magdeburská mala roku 1250 prvé videnie
modlitieb Najsvätejšieho Srdca. O Ježišovom Srdci napísala obdivuhodné
veci svätá Gertrúda (+1302). Kult Nasvätejšieho Srdca Ježišovho
pripravovali takí duchovní velikáni, ako je svätý Bonaventúra(+1274),
svätý Albert Veľký (+ l280), blahoslavený Henrich Suso (+1366). svätá
Katarína Sienská (+1380), svätý Peter Kanízius (+1597) a svätý
František Saleský (+1622).
No najväčším apoštolom kultu Najsvätejšieho Srdca bol Ján Eudes (+1680).
Tento svätec zostavil prvé ofícium na úctu k Srdcu Ježišovmu.Pápež Pius
X. ho nazval „pôvodca‚ učiteľ a apoštol liturgickej úcty k
Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.”
Prvé liturgické slávenie Najsvätejšieho Srdca Ježišovho s povolením renneského biskupa konal tento svätec pre svoju Kongregáciu 20. októbra 1672. Sám zostavil texty omše a ofícia. Čoskoro mnohé diecézy vo Francúzsku, Taliansku a Nemecku slávili tento sviatok.
Prvé liturgické slávenie Najsvätejšieho Srdca Ježišovho s povolením renneského biskupa konal tento svätec pre svoju Kongregáciu 20. októbra 1672. Sám zostavil texty omše a ofícia. Čoskoro mnohé diecézy vo Francúzsku, Taliansku a Nemecku slávili tento sviatok.
Druhou osobnosťou (a najväčšou), ktorú
použila Božia prozreteľnosť na rozšírenie úcty k Najsvätejšiemu Srdcu
Ježišovmu, bola svätá Margita Mária Alacoque (+ 1690). Táto
panna z rehole Navštívenia mala v rokoch 1673-1675 osobitné zjavenie
Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Jej duchovný vodca svätý Klaudius de la
Colombiére sa všemožne usiloval o rozšírenie úcty k Najsvätejšiemu Srdcu
Ježišovmu napriek všetkým prekážkam, ktoré sa v tom storočí
vyskytovali.
Prvý úradný sviatok, ktorý povolila Svätá Stolica, bol roku 1765.
Pápež Klement XIII. ho povolil poľským biskupom a arcibratstvu
Najsvätejšieho Srdca v Ríme 6. februára 1765, a to na piatok po oktáve
Božieho tela.
Sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho pre celú Cirkev ustanovil pápež Pius IX. 23. augusta 1856. Slávil sa ako duplex maius.
Pápež Lev XIII. povýšil tento sviatok 28. júna 1889 na stupeň duplex 1. triedy a zároveň schválil litánie k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.
Sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho pre celú Cirkev ustanovil pápež Pius IX. 23. augusta 1856. Slávil sa ako duplex maius.
Pápež Lev XIII. povýšil tento sviatok 28. júna 1889 na stupeň duplex 1. triedy a zároveň schválil litánie k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.
Pius XI. encyklikou Miserentissimus Redemptor 7. mája 1928 obohatil
sviatok privilegovanou oktávou tretieho rádu a dal mu aj nové ofícium a
novú omšu. V týchto textoch vystupujú do popredia myšlienky a
uzmierenia za urážky proti láske. Na adoráciu sa predkladá fyzické Srdce
Ježišovo: „Poďme, klaňajme sa Ježišovmu srdcu zranenému láskou k nám.“
Veď fyzické Ježišovo Srdce vlastní jedna osoba, ktorá je zároveň Bohom i
človekom.
Aj keď oktáva bola v rámci zjednodušenia rubrík (Ján XXIII. 23. marca 1955) zrušená, nové ofícium aj omša ostala.
Nový misál Pavla VI. (1970) ponechal tento sviatok na úrovni slávnosti (sollemnitas), omšu upravil a dal mu aj novú prefáciu o nesmiernej láske Krista Pána a okrem toho určil aj osobitnú votívnu omšu.
Aj keď oktáva bola v rámci zjednodušenia rubrík (Ján XXIII. 23. marca 1955) zrušená, nové ofícium aj omša ostala.
Nový misál Pavla VI. (1970) ponechal tento sviatok na úrovni slávnosti (sollemnitas), omšu upravil a dal mu aj novú prefáciu o nesmiernej láske Krista Pána a okrem toho určil aj osobitnú votívnu omšu.
Veľmi vzácne sú encykliky a iné dokumenty pápežov o Božskom Srdci.
Prvý kostol na počesť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho postavili v Brazílii v Cuaraoaru roku 1585.
Aj u nás sú kostoly zasvätené Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu (62).
Na mnohých miestach bývajú púte alebo osobitné slávnosti na počesť Božského Srdca, ako v Trnave, Ružomberku, v Hronskom svätom Beňadiku, v Tesárskych Mlyňanoch.
Aj u nás sú kostoly zasvätené Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu (62).
Na mnohých miestach bývajú púte alebo osobitné slávnosti na počesť Božského Srdca, ako v Trnave, Ružomberku, v Hronskom svätom Beňadiku, v Tesárskych Mlyňanoch.
Úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu mala veľa
nepriateľov. Mnohí bludári, najmä jansenisti, veľmi napádali táto úctu.
Veľkým neprajníkom tejto úcty bol aj cisár Jozef II., ktorý zakázal
pobožnosti Božského Srdca. Pre neposlušnosť voči jeho rozkazu viedenský
kanonik Past bol odsúdený na 10 dní väzenia a 1000 zlatých pokuty.
Lev XIII. encyklikou Properante ad cxitum saeculi zasvätil celý svet Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.
Pápež Sv. Pius X. nariadil, aby na sviatok Najsv. Srdca bola vystavená Oltárna sviatosť a vykonalo sa zasvätenie k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.
Pápež Pius XI. Nariadil verejné odprosenie na sviatok Najsv. Srdca a zasvätenie sa Najsvätejšiemu Srdcu na sviatok Krista Kráľa.
Lev XIII. encyklikou Properante ad cxitum saeculi zasvätil celý svet Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.
Pápež Sv. Pius X. nariadil, aby na sviatok Najsv. Srdca bola vystavená Oltárna sviatosť a vykonalo sa zasvätenie k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.
Pápež Pius XI. Nariadil verejné odprosenie na sviatok Najsv. Srdca a zasvätenie sa Najsvätejšiemu Srdcu na sviatok Krista Kráľa.
Kult Najsvätejšieho Srdca je „velmi osvedčená forma nábožnosti”, a preto
„táto úcta osoží všetkým” (Lev XIII., Annum sacrum). V tomto vznešenom
kulte je „jadro celého náboženstva”, a to z troch dôvodov: táto úcta
„rýchlo privádza mysle na plnšie poznanie Krista Pána, na vrúcnejšiu
lásku k nemu a účinnejšie pohýna ducha nasledovať ho ochotnejšie” (Pius
XI., Miserentissimus Redemptor). Ucta k Božskému Srdcu je „velmi
vznešený úkon náboženstva, pretože žiada od nás plnú a absolútnu vôľu
odovzdať sa a zasvätiť láske božského Vykupiteľa, ktorej živé ranené
Srdce je ukazovateľom a znamením” (Pius XII., Haurietis aquas). A preto
nemožno nájsť formu úcty, ktorá by bola vynikajúcejšia ako je kult
najvznešenejšieho Srdca, ktorá by dôslednejšie zodpovedala vlastnej
povahe katolíckej viery a ktorá by najlepšie pomáhala Cirkvi a ľudskému
pokoleniu v terajších potrebách. Čo je vznešenejšie, nežnejšie,
spasiteľnejšie nad tento prejav pobožnosti, keď práve kult, o ktorý nám
ide, celý smeruje k samej láske Boha! (Pius XII.. Haurietis aquas).
Základom úcty k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu je Božia láska voči nám. Predmetom
úcty je fyzické Srdce Ježišovo spolu s jeho dušou obdarenou darmi
prirodzenými i nadprirodzenými, a spojené s osobou Božieho Slova.
Na prvé piatky mesiacov sa konajú verejné pobožnosti na odčinenie urážok ľudí spáchaných voči Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu.
‚Zo zraneného Vykupiteľovho Srdca sa zrodila Cirkev ako vysluhovateľka krvi spásy a z toho istého Srdca hohato vyprúdila milosť sviatostí, z ktorej synovia Cirkvi čerpajú nadprirodzený život, ako čítame v posvätnej liturgii: ‚Zo zraneného Srdca rodí sa Cirkev s Kristom spojená... Ty Srdcom milosť rozlievaš’ (Z hymnu vešpier na sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho). O význame tohto symbolu, píše svätý Tomáš akoby ozvenu ich slov: ‚Z Kristovho boku vprúdila voda na obmytie a krv na vykúpenie. A preto krv prináleží sviatosti Eucharistie a voda sviatosti krstu; krst má však svoju očisťujúcu silu zo sily Kristovej krvi’ (Summa theol., III. q. 6,6 a. 3). Čo je tu napísané o Kristovom boku, zranenom a otvorenom vojakom, platí práve tak o Srdci, ktoré kopija svojím úderom zasiahla, lebo vojak ňou mieril tak, aby bezpečne potvrdil smrť ukrižovaného Ježiša Krista. Preto je rana Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, aj po jeho smrti, po všetky stáročia živým obrazom onoho slobodného činu lásky, ktorou Boh vydal svojho jednorodeného Syna na vykúpenie ľudí a ktorou nás Kristus všetkých tak miloval, že sa za nás obetoval na Kalvárii ako krvavá obeta: ‚Kristus nás miluje a vydal seba samého Bohu za nás ako dar a obetu ľúbeznej vône!’ (Ef 5, 2) (Haurietis aquas, III).
Pán Ježiš cez svätú Margitu Mária Alacoque dáva prísľuby tým, ktorý zbožne uctievajú Jeho Srdce:‚Zo zraneného Vykupiteľovho Srdca sa zrodila Cirkev ako vysluhovateľka krvi spásy a z toho istého Srdca hohato vyprúdila milosť sviatostí, z ktorej synovia Cirkvi čerpajú nadprirodzený život, ako čítame v posvätnej liturgii: ‚Zo zraneného Srdca rodí sa Cirkev s Kristom spojená... Ty Srdcom milosť rozlievaš’ (Z hymnu vešpier na sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho). O význame tohto symbolu, píše svätý Tomáš akoby ozvenu ich slov: ‚Z Kristovho boku vprúdila voda na obmytie a krv na vykúpenie. A preto krv prináleží sviatosti Eucharistie a voda sviatosti krstu; krst má však svoju očisťujúcu silu zo sily Kristovej krvi’ (Summa theol., III. q. 6,6 a. 3). Čo je tu napísané o Kristovom boku, zranenom a otvorenom vojakom, platí práve tak o Srdci, ktoré kopija svojím úderom zasiahla, lebo vojak ňou mieril tak, aby bezpečne potvrdil smrť ukrižovaného Ježiša Krista. Preto je rana Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, aj po jeho smrti, po všetky stáročia živým obrazom onoho slobodného činu lásky, ktorou Boh vydal svojho jednorodeného Syna na vykúpenie ľudí a ktorou nás Kristus všetkých tak miloval, že sa za nás obetoval na Kalvárii ako krvavá obeta: ‚Kristus nás miluje a vydal seba samého Bohu za nás ako dar a obetu ľúbeznej vône!’ (Ef 5, 2) (Haurietis aquas, III).
PRISLÚBENIA BOŽSKÉHO SRDCA
Citelia Božského Srdca obsiahnu:
1. Všetky milosti potrebné ich stavu;
2. pokoj v rodinách;
3. potechu vo všetkých protivenstvách;
4. ochranu v živote, ale osobitne v hodine smrti;
5. požehnanie na všetky podujatia;
6. žriedlo a nekonečné more milosrdenstva v Božskom srdci pre hriešnikov;
7. horlivosť vlažným dušiam;
8. horlivým dušiam pokrok v dokonalosti;
9. požehnanie domom, v ktorých uctievajú obraz Božského Srdca;
10. kňazom milosť pri práci na spáse duší;
11. tým, čo rozširujú pobožnosť Božského Srdca, istotu, že budú zapísaní v samom Srdci Ježišovom.
12. Sľubujem v prehojnom milosrdenstve svojho Srdca, že tým, čo si vykonajú pobožnosť deväť po sebe nasledujúcich prvých piatkov, dám milosť kajúcnosti, že nezomrú bez mojej milosti, ani bez prijatia svätých sviatostí a moje Srdce im bude bezpečným útočišťom v hodinu smrti.
"Vyzývam Vás, drahí bratia a sestry, hľadieť s
dôverou na Božské Srdce Ježišovo a často opakovať najmä v tomto mesiaci
júni: Najsvätejšie Srdce Ježišovo, v tebe dôverujem" (Ján Pavol II.).
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára